Jazzové dni...teda iba jeden:)

Prišiel, sadol....teda ešte predtým som si chcel sadnúť trochu bližšie k pódiu, na moju otázku „môžem si prosím Vás sadnúť“ mi ujo v koženej bunde čudným tónom povedal: „môžete, ale musíte zaplatiť 2000 korún...“ – chápal som, ale dalo sa to povedať aj ináč, najmä ak sa jedná o podujatie tohto charakteru. Ja ale nie som citlivka!!Najprv začali hrať Tok tok tok, nemecká formácia, ževraj ju prirovnávajú k Norah Jones, mne sa to skôr podobalo na Sade, zaujímavý bol „ujo“ čo hral o. i. bicie ústami, tzv. mouth drums, Morten Klein. Občas som z toho mal zmiešané pocity, ale dalo sa, bolo to veľmi „feelingové“, pekné.Ako druhí vystupovali Sayag jazz machine. Našľapané jazzy – jungle, osem hudobníkov aj s perfektnou video - projekciou, gramcami, vibrafónom, marimbou, saxom a mnohými ďalšími nástrojmi. Mne sa najviac páčila projekcia a svetlá – spolu so staršou pani, ktorá sedela predo mnou a celé vystúpenie si držala oči....asi proti tomu blikaniu:)Ako tretí vystupovali Tí, na ktorých som sa najviac tešil a kvôli ktorým som aj na BJD išiel – trio Hiromi. Hiromi je mladá japonská klaviristka, hrala už všelikde, dokonca aj s Chick Coreom...a to už je čo povedať. Basu hral Tony Grey, tiež mladý chalan z Anglicka, bicie Martin Valihora. Všetci traja sa našli na Berklee college of music v Bostone. Vystúpenie prekročilo moje očakávania, bolo to našlapané, neuveriteľne rytmické a presné, najmä Valihora bol ako hodiny, o Hiromi ani nepíšem, treba to proste zažiť. Tu nemôžem nenapísať o podivuhodnom strihu, ktorý sme mali možnosť vidieť na veľkej obrazovke, hlavne tí, ktorí sedeli vzadu, ako ja. Celý koncert snímali Hiromi. Keď mal sólo Martin Valihora, režiséra, ktorý to celé strihal priamo na screen, vôbec nezaujímalo, že hrá bubeník, stále snímali Hiromi, aj keď hrala backlight. Až nakoniec „ukázali“ Valihoru....ale iba jeho tvár, čomu sa určite mnohí bubeníci v sále „potešili“.Na záver Spanish harlem orchestra, milé, až na ten zvuk, zo začiatku nebolo počuť nič iné, iba dychy, potom som to vzdal, premiestnil som sa na B-stage, kúpil kuracie mäso s chlebom a pozeral a počúval som „Španielsky hárlem“ v druhej miestnosti, cez veľkú obrazovku.Toľko trochu z Bratislavských jazzových dní. Rozhodol som sa, že o rok pôjdem na celé, nie len na posledný. Veď to bolo super, až na tých pár detailov.Linky:www.hiromimusic.comwww.martinvalihora.comwww.tonygrey.comwww.lamixerie.org/sayag/index.htmlwww.toktoktok.dewww.spanishharlemorchestra.netwww.bjd.sk