Diváci si možno všimli, čo je to pravé umenie. Umelé karaoke, resp. half-playback (hudba pustená z CD prehrávača a živý spev) alebo nebodaj gýčový playback začína poslucháčov a divákov - podľa reakcií - pomaly ale isto nudiť. V piatok sme to mali možnosť vidieť v priamom prenose. Okrem toho, že si spomínaný umelec urobil super reklamu na nové CD, urobil úžasnú reklamu klasickej živej hudbe, konkrétne klavírnemu umeniu. Je to porovnateľné s tým, keď niekto počúva bicie nástroje pustené z tzv. sekvencera (umelé nasamplované bubny), a neskôr si pozrie 10 – minútové bubenícke sólo naživo. Ak v budúcnosti dostane väčší priestor takého spojenie nového so starým, resp. moderného s klasickým, ľudia začnú omnoho viacej rozmýšľať o tom pravom, muzikálnom umení. Richard Rikkon a jeho muzikálnosť, schopnosť spojiť ju s niečím „novým“ je toho príkladom. Bolo úžasné vidieť klaviristu, ako mu tlieskalo tak veľa ľudí, a hlavne takej vekovej kategórie.
Spojenie nového so starým
Súťaž Slovensko hľadá SuperStar, ktorú STV vysielala v piatok 8. apríla, bola niečím výnimočná. „Ten klavirista bol úžasný...a tie sóla....“ sú niektoré reakcie z môjho okolia. Ľudia tlieskali klavírnemu virtuózovi, v niektorých momentoch zožal Richard Rikkon omnoho väčší potlesk ako samotní súťažiaci. „Na Slovensku už dávno nikto netlieskal klavírnemu virtuózovi“, poznamenala Adela Banášová.